Ako dokáže jedlo ovplyvňovať našu náladu a ako sa naša strava týka našich pocitov?
Jedlo je veľmi významný nástroj a má veľký vplyv na to, ako sa cítime. Ak nášmu telu neposkytneme živiny, ktoré potrebuje, určite čoskoro pocítime negatívny dopad na našich emóciách. Jedlo s vysokým GI nám dodá rýchlu energiu, ale potom nám rýchlo poklesne hladina cukru v krvi, budeme vyhorení a letargickí. Navyše, nízka hladina vitamínov skupiny B sa spája s negatívnymi výkyvmi nálad.
Jeden neurotransmiter, ktorý sa často označuje za „hormón šťastia a spokojnosti“, sa nazýva serotonín. Taktiež prispieva k tomu, že sa cítime zamilovaní. Hladinu serotonínu môžete zvýšiť tým, že budete jesť banány, kiwi a ananás.
Čo sú dobré tuky (a zlé tuky) a ako nás ovplyvňujú?
Dobré tuky sú tie, ktoré potrebujeme pre správne fungovanie tela. Každá bunka tela potrebuje tuky pre správne fungovanie. Keď hovoríme o dobrých tukoch, často myslíme polynenasýtené mastné kyseliny (alebo Omega-3 alebo Omega-6 mastné kyseliny), ktoré na nachádzajú v orechoch, ľanových semienkach, chia semienkach alebo mastných rybách.
Zlé tuky, alebo nasýtené tuky získate zo spracovanej potravy a nevyskytujú sa v potrave. Tieto tuky majú tendenciu hromadiť sa v srdcovo-cievnom systéme, kde môžu upchávať cievy, čo spôsobuje srdcový infarkt a mozgovú mŕtvicu. Spôsobujú aj poškodenie bunkovej membrány a následne aj nervového systému. Preto nabudúce, keď si budete chcieť dať šišky, spomeňte si, že nasýtené tuky, ktoré sa v nej nachádzajú, neskončia len vo vašich bokoch, ale aj vo vašom mozgu!
"Nabudúce, keď si budete chcieť dať šišky, spomeňte si, že nasýtené tuky, ktoré sa v nej nachádzajú, neskončia len vo vašich bokoch, ale aj vo vašom mozgu!"
Jedenie ako také vlastne spôsobuje potešenie. Náš mozog posiela do nervového systému dopamín, ak jeme potravu, ktorá nás robí šťastnými.
Dôvod, prečo si vyberáme mastné a sladké jedlá, je vlastne evolučný. Pôvodným zámerom tohto mechanizmu bolo zaistiť prežitie ľudskej rasy v časoch, keď potravy nebolo dostatok. Spojením vysoko kalorickej potravy s pocitom potešenia, príroda zariadila, že v časoch hladovania človek nevyhľadáva nízkokalorickú potravu ale takú, ktorá má čo najvyššiu kalorickú hodnotu.
V dnešnej dobe je preto problémom to, že v potrave máme veľa soli, tukov a cukrov, ktoré pre nás nie sú vôbec dobré.
Slovo “hangry” označuje stav hnevu, keď je niekto hladný, vzniklo spojením slov „hungry“ – hladný a „angry“ nahnevaný – funguje to naozaj tak? Prečo sa to deje?
Hlad je prirodzený; je to signál z nášho tela, že sme hladní. Ale z vedeckého hľadiska hnev z hladu neexistuje.
Sme tvorcami návykov, ktoré majú nemennú schému toho, čo a kedy jedávame. Sme zvyknutí na to, že niekedy počas dňa sa cítime príjemne a inokedy nevyvážene – alebo “hladní” – ak nedodržiavane naše zaužívané návyky.
Prečo spracovaná potrava spôsobuje, že sa cítime unavení a leniví?
Spracovaná strava má zvyčajne viac kalórií vo forme nasýtených tukov a cukrov. A rafinovaný cukor má často vyšší glykemický index (GI). Potraviny s vysokým GI môžu stimulovať nával energie, no po krátkej eufórii nás táto energia opúšťa v dôsledku nízkej hladiny cukru. To spôsobuje našu lenivosť.
Čo je zdravá – a „šťastná“– alternatíva spracovanej stravy?
Sú to jednoznačne banány – je to záruka šťastného stravovania. Sú bohaté na zložité sacharidy a bielkoviny a obsahujú rôzne vitamíny a minerály.
Ako vyzerá „šťastná“ strava?
„Šťastná“ strava obsahuje vyvážené množstvo bielkovín, zložitých sacharidov, dobrých tukov a mikroživín. Jedenie nespracovaného a mierne tepelne spracovaného ovocia a zeleniny je kľúčom k šťastnému stravovaniu.
